Nórska lesná mačka

Vďaka svojmu jedinečnému vzhľadu a priateľskej povahe sa zaradila medzi najpopulárnejšie mačacie plemená na svete. Nórska lesná mačka patrí k najväčším mačkám vôbec, pričom jej v tomto rebríčku konkurujú len savanová mačka a mainská mývalia mačka.

Profil

• Pôvod: Nórsko
• Veľkosť: veľká
• Hmotnosť: kocúr: 5–10 kg, mačka: 4–7 kg
• Telo: dlhé, mohutné, silné
• Srsť: hustá podsada
• Farba srsti: všetky (s ojedinelými výnimkami)
• Farba očí: všetky
• Starostlivosť: stredná
• Povaha: sebavedomá, spoločenská, hravá
• Dĺžka srsti: dlhá

Nórska lesná mačka a jej povaha

Možno za to môže jej rešpektujúca veľkosť, možno sú dôvodom jej škandinávske korene – v každom prípade je nórska lesná mačka mimoriadne odvážna, robustná a len tak niečo ju nevyvedie z miery. Veľmi dobre si uvedomuje, že nie je žiadne malé mačiatko, ale veľká a silná šelma, ktorá sa dokáže povzniesť nad situáciu. To však neznamená, že je odmeraná. Naopak, mnohé z nich si zachovávajú hravosť až do vysokého veku, rady komunikujú so svojimi mačacími rovesníkmi či ľudskými kamarátmi, dokážu byť veľmi temperamentné a neprekáža im ani čulejší ruch v domácnosti. Na druhej strane sa nesmierne rady maznajú, čo sa dá skvele využiť aj na pravidelnú starostlivosť o ich kožúšok.

Pôvod a historické pozadie

Okolo pôvodu tohto plemena dodnes kolujú odlišné teórie. Časť odborníkov sa prikláňa k názoru, že ide o cieľavedome vyšľachtenú mačku, ktorá vznikla krížením pôvodných škandinávskych domácich mačiek s perzskými či angorskými plemenami. Prevažuje však názor, že nórska lesná mačka je čistým produktom prírody. Vyvinula sa prirodzeným výberom bez akýchkoľvek zásahov človeka. Pohľad na jej huňatý kožuch to len potvrdzuje – v drsnom podnebí Škandinávie by bez dokonalej izolácie pred chladom a vlhkom žiadne zviera neprežilo. Hoci sa vizuálne podobá na európsku divokú mačku, vedci akúkoľvek príbuznosť vylúčili. Najpravdepodobnejšie sa zdá, že predkovia týchto mačiek dorazili do Škandinávie na vikingských lodiach z Blízkeho východu a tunajšej klíme sa postupne prispôsobili.

Rok 1938

Prvýkrát sa verejnosti ukázala na výstave v Oslo v roku 1938. Od tohto momentu popularita nórskej lesnej mačky prudko rástla, čo v roku 1972 vyvrcholilo jej vyhlásením za národné mačacie plemeno Nórska. V roku 1977 ju oficiálne uznala aj medzinárodná organizácia FIFe (Fédération Internationale Féline).

Charakteristika plemena

S dĺžkou dosahujúcou až 130 centimetrov (od ňucháča po špičku chvosta) sa radí k najväčším mačacím plemenám na svete, po boku savannah a mainskej mývalej mačky. Jej telo je dlhé a svalnaté, pričom zadné nohy má o niečo dlhšie ako predné. Táto anatomická stavba jej umožňuje predvádzať obdivuhodné skoky. Pri udržiavaní rovnováhy jej pomáha dlhý, huňatý chvost, ktorým sa v mrazoch dokáže obkrútiť a chrániť podobne ako severský husky.

K prežitiu v zime prispieva aj mimoriadne odolná srsť. Dlhá a hrubá vrchná krycia srsť takmer neprepúšťa vodu, takže hustá vlnitá podsada zostáva suchá a spoľahlivo zahrieva mačku aj v teplotách hlboko pod bodom mrazu. Výbavu do mrazov dopĺňa výrazný „golier“, bohaté osrstenie na zadných nohách (tzv. nohavičky) a veľké okrúhle labky s chumáčmi chlpov medzi vankúšikmi.

Pre nórsku lesnú mačku sú typické aj štetinky na ušiach pripomínajúce rysa. Uši sú nasadené vysoko na hlave, ktorá má z predného pohľadu trojuholníkový tvar – to je hlavný znak, ktorým ju poľahky odlíšite od podobnej mainskej mývalej mačky. Čo sa týka očí, povolené sú všetky farby. Pri srsti však štandard ukladá obmedzenia: zakázané sú typické siamské odznaky („pointed“) a farby ako čokoládová (chocolate), škoricová (cinnamon), plavá (fawn) či lilavá (lilac).

• Telo: veľké, silné
• Hmotnosť: 4–10 kg
• Srsť: bujná, hustá
• Farba srsti: takmer všetky farby
• Farba očí: všetky

Nórska lesná mačka a jej chov

Väčšina majiteľov ich chová výhradne v interiéri, čo je celkom pochopiteľné, keďže obstarávacia cena mačiatka sa môže vyšplhať až na 1 000 EUR (25 000 Kč). Pokiaľ však máte možnosť dopriať jej aspoň obmedzený výbeh – napríklad na zabezpečenom balkóne alebo vo vonkajšej voliére – mačka to veľmi ocení. Nórskej lesnej mačke totiž neprekáža ani zlé počasie či mrazy do -20 stupňov. Po prechádzke sa ale rada vráti do tepla. V byte by tieto veľké zvieratá mali mať dostatok priestoru na behanie, lov a šplhanie. Ideálnym riešením je masívne škrabadlo ukotvené až do stropu, kde môžu naplno využiť svoje skokanské vlohy.

Toto plemeno je vo všeobecnosti nenáročné, no ako väčšina mačiek, aj ona miluje spoločnosť. Ak žije v domácnosti ako jediná mačka, vyžaduje si veľa ľudskej pozornosti. Život s ňou je jednoduchší, ak má mačacieho parťáka. V takom prípade nie je problém, ak zostane pár hodín sama doma.

Starostlivosť a zdravie

Nórska lesná mačka disponuje (najmä v zime) obrovským množstvom srsti. Starostlivosť o ňu však nie je až taká extrémna, ako sa zdá. Bežne ju stačí vyčesť dvakrát týždenne. Počas jarného pĺznutia by ste však mali brať kefu do ruky denne, pretože v tomto období stráca obrovské množstvo chlpov. Keďže mačky sa samy intenzívne čistia, prehltnuté chlpy by im mohli spôsobiť tráviace ťažkosti. Pravidelné česanie tento problém minimalizuje a navyše predchádza splstnateniu srsti.

V domovine nazývaná Norsk Skogkatt je považovaná za robustné a zdravé plemeno. Napriek tomu sa jej nevyhýbajú niektoré genetické choroby. Jednou z nich je HCM (hypertrofická kardiomyopatia), čo je ochorenie srdcového svalu. Spôsobuje zhrubnutie stien a zmenšovanie vnútornej kapacity srdca, čo vedie k dýchavičnosti. Zodpovední chovatelia preto nechávajú chovné jedince vyšetrovať ultrazvukom a choré zvieratá z chovu nekompromisne vyraďujú.

Ďalším dedičným strašiakom je porucha ukladania glykogénu, ktorá vážne narúša metabolizmus. Postihnuté mačiatka zvyčajne umierajú veľmi skoro po narodení alebo majú extrémne krátky život. Aj proti tejto chorobe existujú genetické testy, ktoré chovateľom pomáhajú eliminovať prenášačov.

Kontroverznou témou je chov čisto bielych nórskych lesných mačiek. U bielych jedincov je totiž preukázané výrazne vyššie riziko vrodenej hluchoty. Z tohto dôvodu sa v serióznom chove nikdy nesmú páriť dve biele mačky medzi sebou.

Stravovanie

Základom zdravia je kvalitné krmivo s vysokým podielom mäsa, keďže mačka je od prírody stopercentný mäsožravec. Pretože sa potreby mačky v priebehu jej života menia, odporúča sa používať špeciálne krmivo pre mačiatka, dospelé mačky a staršie mačky:

Mačiatka sú nesmierne aktívne a na tvorbu svalov a kostí potrebujú vysoké množstvo bielkovín. Krmivo pre mačiatka má preto úplne iné zloženie ako strava pre mačacích seniorov. Časom môže byť u dospelých mačiek potrebné prejsť aj na špeciálne rady krmív – napríklad pri problémoch s močovými cestami alebo citlivým trávením.

Mladé mačiatka by mali dostať jedlo aspoň štyrikrát denne, aby sa nepreťažoval ich malý žalúdok. Počas prvého roka sa frekvencia postupne znižuje na dve až tri porcie denne. Keďže nórske lesné mačky rastú a dospievajú pomerne pomaly, krmivo pre mačiatka (junior) im podávajte približne do jedného roka. Akýkoľvek prechod na nový druh krmiva robte pozvoľna: každý deň primiešajte o niečo viac nového krmiva do pôvodného, aby ste mačke nespôsobili náhly tráviaci šok.

Kúpa nórskej lesnej mačky

Rozhodli ste sa pre toto úžasné plemeno? Ak uvažujete o kúpe, zamerajte sa výhradne na overené a registrované chovateľské stanice. Pri hľadaní seriózneho chovateľa vám pomôžu tieto indície:

• Seriózny chovateľ je vždy registrovaný v oficiálnom klbe/asociácii chovateľov.
• Ku každému mačiatku automaticky dostanete preukaz pôvodu (rodokmeň) a zdravotný preukaz/pas.
• Chovateľ sa spravidla zameriava len na jedno, maximálne dve plemená.
• Dobrý chovateľ neprodukuje mačiatka ako na bežiacom páse; jedna mačka máva maximálne jeden vrh ročne.
• Osobný odber prebieha vždy priamo v chovateľskej stanici, kde uvidíte, v akých podmienkach mačky žijú.
• Mačiatka neodchádzajú do nových domovov skôr ako vo veku 12 týždňov.

Často kladené otázky o nórskej lesnej mačke